Drony a ich temná stránka | 2.časť: Možnosti obrany pred dronmi

V prvej časti seriálu sme opísali možné riziká pri používaní dronov, ktoré vyplývajú či už z neznalosti, ale častejšie z nedodržiavania pravidiel alebo priamo zlého úmyslu.  Prešli sme si aj možnosti a spôsoby detekcie dronov. V tejto časti sa budeme venovať možnostiam a spôsobom ochrany pred dronmi a prostriedkom, ktoré sa na to využívajú.

Lieta Vám dron v okolí domova?

Pokiaľ je dron de­tegovaný v nejakom záujmovom území, či už ide o ochranné pásmo letísk, elektrární, priemyselných objektov, vojenských objektov, alebo v privátnych zónach, prichádza otázka, čo s tým? Riešenie sa, samozrejme, bude odvíjať od viacerých faktorov. Tu treba v prvom rade oddeliť, či ide o hrozbu v civilnej oblasti, alebo pri vojenských operáciách v rámci nejakého konfliktu. Vzhľadom na to sa môžu rie­šenia diametrálne líšiť.

Pokiaľ ide o civilnú oblasť, najčastejšími hrozbami zo strany dronov sú priblíženie sa alebo vlietnutie do ochranného pásma letiska, priemy­selných či vojenských objektov, narušenie súkromia alebo zber citlivých informácií. Tu, samozrejme, veľmi záleží na tom, nakoľko sú jednotlivé objekty chránené. Ako ste sa mohli dočítať v prvej časti, systémy na detekciu dronov sú v podstate vo všetkých prípadoch sofistikované a pomerne drahé zariadenia. Aj preto napríklad strategické objekty často chráni armáda, ktorá má k takémuto vybaveniu najbližšie.

Ak už o drone v zakázanej oblasti vieme, je v súčasnosti k dispo­zícii viacero techník na jeho elimináciu. Tu veľmi záleží na vyhod­notení miery ohrozenia chráneného objektu a rozhodnutí, či stačí zabezpečiť, aby sa dron vrátil na miesto štartu, alebo ho treba od­chytiť, prípadne zlikvidovať.

Základný spôsob ochrany a prevencie pred dronmi je detekcia a vy­hľadanie pilota podľa signálu vysielača. Detekčné systémy vedia veľmi presne určiť jeho polohu, rovnako ako polohu dronu a na miesto je vyslaná hliadka, ktorá incident rieši s pilotom. Ak to nie je možné, pri­chádzajú na rad technické prostriedky.

Metódy rušenia signálu

V prvom prípade sa využívajú metódy rušenia alebo spoofingu. Ak ide o bežné komerčné drony, ako napríklad od najväčšieho výrobcu DJI, možno rušiť pásmo, v ktorom dron prijíma povely ovládania. Znie to síce jednoducho, ale má to svoje úskalia. Moderné drony totiž práve preto, aby nedochádzalo k výpadku signálu medzi dronom a vysielačom, vyu­žívajú takzvanú techniku „skákavého kmitočtu“, vďaka čomu sa dokáže vysielač aj prijímač pri zistení rušenia automaticky preladiť. Z tohto dô­vodu, ak chcete rušiť prenos, musíte rušiť celé pásmo 2,4 a 5 GHz, na ktorých tieto ovládania pracujú. Ak sa to podarí, dron to vyhodnotí ako stratu signálu a v štandardnom prípade spustí program automatického návratu na miesto štartu. Ak však nevyhovuje to, že sa dron vráti k maji­teľovi, možno využiť popri rušení ovládacích frekvencií aj rušenie signálu GPS. V tom prípade dron zostáva visieť na mieste, a ak nedôjde k obno­veniu signálu, pristane.

Problémom tejto metódy je v tom, že dôjde k rušeniu celého pásma, ktoré využívajú aj iní účastníci, čo môže spôsobiť vedľajšie škody, nehovoriac o signáli GPS. Preto je nasadenie tejto me­tódy pomerne problematické a na niektorých miestach nežiaduce.

Rušenie na väčšie vzdialenosti

Na rušenie na väčšie vzdialenosti (stovky metrov až niekoľko kilometrov) sa využívajú buď veľké stacionárne, alebo prenosné stanice, ktoré umož­ňujú podľa zdetegovaných signálov rušiť špecifické pásma používané dronom v určenom smere. Na krátke vzdialenosti (stovky metrov) sa môžu využívať smerové „pušky“, ktoré s výrazným smerovým účinkom pôsobia priamo na dron a možno ich tak širšie využívať.

Ďalšia metóda je takzvaný spoofing. Ide o zasahovanie do signálu GPS, pričom je dronu podstrčený falošný signál, na základe čoho vyhodnotí svoju polohu na inom mieste, ako pilot plánuje. Tieto metódy sú výhodnejšie v prípade autonómne letiacich dronov, ktoré nie sú ovládané pozemným operá­torom. Dron má naplánovanú nejakú trasu, ktorú bezobslužne obletí. Všetky metódy rušenia, samozrejme, fungujú iba na zariadeniach, ktoré sú ovládané alebo letia podľa GPS. Úplne autonómne drony s inerciálnou navigáciou však takéto metódy neovplyvnia.

Pre­vzatie kontroly nad dronom

Okrem rušenia existujú aj sofistikovanejšie metódy, ako napríklad pre­vzatie kontroly nad dronom a jeho únos. Tieto systémy dokážu v reálnom čase prevziať kontrolu nad ovládaním a prenosom videa a umožňujú pri­stáť s dronom na svojom území. Takýto systém dokáže veľmi rýchlo sle­dovať zmeny frekvencie ovládania a prispôsobovať svoje vysielanie tak, že zvýšeným výkonom vysielania dôjde k rušeniu pôvodného signálu a prevzatiu dronu. Rovnako dôjde aj k prevzatiu videosignálu. Operátor s dronom potom pristane, a pokiaľ s ním došlo k nejakému porušeniu zákona, bude mať dôkazy nahraté na karte. Takéto systémy fungujú na stredné a krátke vzdialenosti, sú, samozrejme, veľmi drahé a používajú sa tam, kde to má skutočne zmysel.

Mechanický odchyt

Ak z nejakého dôvodu treba dron mechanicky zlikvidovať alebo odchy­tiť, existuje na to viacero spôsobov. Mechanické metódy fungujú na krátku vzdialenosť, pretože potrebujete mať vizuálny kontakt s dronom. Majú na­príklad podobu vystreľovacích sietí, ktoré možno vystreliť zo zeme alebo z iného dronu. Sieť sa za letu roztiahne, a ak sa podarí trafiť, dron narušiteľ sa do nej zapletie a spadne. Problémom týchto systémov je, že sa musíte k narušiteľskému dronu dostať na krátku vzdialenosť, čo môže byť problém. Tieto zariadenia navyše vyžadujú vycvičenú obsluhu. Ich výhoda je v tom, že umožňujú zlikvidovať aj drony v autonómnom režime letu.

Nasadenie dronov armáde

Doteraz opisované systémy sa využívajú v civilnej, ale aj vo vojenskej sfére. Pokiaľ však ide o vojnové konflikty, tu je situácia trochu iná. Drony sa tu využívajú jednak na prieskumné úlohy, ale vo veľkej miere aj ako zbrane. V tomto prípade je teda prioritnou požiadavkou likvidácia dronu narušiteľa. Trocha paradoxne, ako ukazuje aj rusko-ukrajinský konflikt, ar­mády dosiaľ neboli veľmi pripravené na boj s malými komerčnými dronmi, ktoré obe strany konfliktu využívajú na rôzne diverzné útoky.

Ak nemáte nasadenú špeciálnu detekčnú techniku, ako sme spomínali v prvej časti článku, je problematické tieto drony vôbec spozorovať. Ide o malý a tichý objekt ktorý sa vie pomerne rýchlo presúvať a môže niesť nebezpečný ná­klad. Aj v prípade spozorovania nemá napadnutá strana veľa času a musí konať. Zostreliť dron bežnou ručnou zbraňou predpokladá veľmi dobré strelecké schopnosti. Preto sú na fronte často improvizované, napríklad zväzky automatických pušiek, umožňujúce vytvoriť závoj striel, s ktorým je pravdepodobnosť likvidácie dronu vyššia. Drony navyše často útočia v rojoch, v ktorých je ich likvidácia ešte náročnejšia.

Existujú špecializo­vané systémy na obranu proti lietajúcim objektom. Tie sú zväčša vyba­vené mikrovlnnými radarmi, automatickým systémom riadenia paľby a rýchlopalným kanónom, prípadne raketami. Takéto systémy sú však veľmi drahé a ich nasadenie proti malým a lacným dronom je neefektívne. Dávka striel z takéhoto kanónu môže až rádovo prevyšovať hodnotu zničeného dronu a nepriateľ tak drony môže využívať na vyradenie týchto systémov a potom zaútočiť účinnejšími prostriedkami.

Laserové zbrane na ochranu pred dronmi

Vo vojenskej sfére sa mô­žeme stretnúť aj s vysokoenergetickými laserovými zbraňami, slúžiacimi aj na ochranu pred dronmi. Tie laserovým lúčom narušia štruktúru cieľa a zlikvidujú ho. Tieto zbrane sú veľmi účinné a umožňujú v krátkom čase likvidovať aj stovky cieľov, vzhľadom na ich cenu je však ich použitie reálne iba u armády.

Samozrejme, na dosiahnutie maximálnej efektivity treba kombinovať vyspelé technológie na detekciu aj na likvidáciu, respektíve elimináciu dronov do ucelených komplexov. Takéto systémy sú však veľmi drahé, a preto ich nasadenie postupuje iba pomalými krokmi.

Ako vidieť, problematika bezpečnosti je pri dronoch pomerne rozsiahla, začať však treba u každého používateľa, ktorý si musí byť vedomý toho, prečo dodržiavať pravidlá a predpisy pri prevádzkovaní dronov.