UAV (Unmanned Aerial Vehicle) – bezpilotné lietajúce aparáty alebo drony, prešli v poslednom čase búrlivým vývojom a dnes sa s nimi môžeme stretnúť v najrôznejších podobách, od jednoduchých hračiek pre deti až po sofistikované, poloautonómne systémy využívané armádou, rôznymi inštitúciami a ďalšími používateľmi. S pokrokom v technológiách sa sa tieto zariadenia zmenšili natoľko, že sú dostupné bežným používateľom. Ich ceny sa pohybujú od niekoľkých stoviek až po niekoľko tisíc eur a tak sú dostupné tak pre amatérskych používateľov, rovnako ako pre poloprofesionálov a profesionálov.
Ak sú tieto zariadenia prevádzkované s súlade s platnými normami a predpismi je všetko v poriadku. Bohužiaľ ale, nie vždy tomu tak je a z neškodnej zábavy sa dron pomerne rýchlo môže stať hrozbou. Rizík spojených s prevádzkou dronov je viacero, v jednoduchosti ich môžeme rozdeliť na úmyselné a neúmyselné. Neúmyselné riziká zväčša pramenia z neznalosti alebo z nerešpektovania pravidiel. Pri tých úmyselných je zámerom operátora drona spôsobiť nejakú škodu, pričom môže ísť o narušenie súkromia cez získavanie citlivých informácií až po priame útoky či teroristické činy.
Pre všetkých pilotov dronov, okrem povinnosti registrácie na Dopravnom úrade a vykonaní skúšok, platia pravidlá lietania. Podľa nich drony bez povolenia nesmú lietať vo výške viac ako 120 m AGL (nad zemou) a nesmú lietať v riadených okrskoch letísk a v zakázaných priestoroch. Výškové obmedzenie má hlavný dôvod v tom že lietadlá všeobecného letectva majú stanovenú minimálnu výšku letu na 150 m AGL. Takže pri lietaní s dronom vo vyššej výške môže dôjsť k stretu s lietadlom alebo vrtuľníkom, čo môže mať fatálne následky. V blízkosti letísk prebiehajú vzlety a pristátia lietadiel a prítomnosť dronu v tomto priestore môže vážne ohroziť bezpečnosť letovej prevádzky a spôsobiť veľké materiálne škody, či škody na životoch. Problémy s tým malo už viacero medzinárodných letísk, ktoré niekedy až na niekoľko hodín museli kvôli dronom prerušiť prevádzku. Aj u nás sú známe prípady kedy musela byť odklonená trasa záchranného alebo vojenského vrtuľníku z dôvodu zaznamenania nepovoleného lietania dronu. Iste nie je potrebné zdôrazňovať aké veľké bezpečnostné a finančné dopady takéto prípady môžu mať. Pri zrážke v malej výške môže dôjsť k takému poškodeniu lietadla alebo vrtuľníka ktoré znemožní ďalší let a môže spôsobiť nehodu.
Ďalším problémom je lietanie v zakázaných priestorov v okolí citlivých objektov ako firiem, bánk, priemyselných prevádzok, elektrární, vojenských základní a ďalších chránených objektov. Tu môže byť dron vyhodnotený ako hrozba narušenia dôležitých objektov či už únikom utajovaných skutočností alebo priamo narušením ich bezpečnosti. Sú známe prípady keď bol dron vybavený zariadením na kybernetický útok, odpočúvacím zariadením, dron môže snímať utajované objekty ale aj narušovať komunikáciu.
Častým problémom je potom narušenie súkromia osôb alebo priame ohrozenie osôb pri lietaní nad zhromaždením osôb pri rôznych akciách. V prípade poruchy drona môže dôjsť k jeho zrúteniu a zraneniu osôb alebo poškodeniu majetku. Takéto zlyhanie sa môže vyskytnúť z najrôznejších príčin a nie sú voči nemu imúnne ani profesionálne zariadenia. Príkladom môže byť prípad z júla tohto roku, kedy pri dronovej show v Austrálskom Melbourne v dôsledku poruchy riadiaceho počítača došlo k zničeniu 440 dronov, ktoré padali z oblohy. Keďže však usporiadateľ dodržiaval bezpečnostné pravidlá, drony spadli do mora a nikoho tak neohrozili.
Najhorším scenárom je potom cielené využitie dronov na páchanie trestnej činnosti či teroristických útokov. Príkladom môže byť trebárs pašovanie zakázaných predmetov do väzníc, pašovanie drog alebo iného kontrabandu cez hranice alebo priame útoky pomocou dronov vybavených výbušnými systémami alebo chemickými, radiačnými či biologickými zbraňami. Vzhľadom k jednoduchej dostupnosti týchto technológií je riziko ich zneužitia veľmi reálne.
Všetky tieto okolnosti potom samozrejme vyvolávajú potrebu stále účinnejších protiopatrení. Tie majú dve úrovne. Prvou je detegovanie bezpilotných prostriedkov a vyhodnotenie ich hrozieb a druhou je eliminácia. V tejto časti sa budeme zaoberať možnosťami detekcie a vyhodnocovania hrozieb. Tieto systémy využívajú v podstate 4 rozdielne princípy detekcie ktoré sú nasadzované podľa podmienok.
Systém rádio frekvenčnej analýzy/vyhľadávač smeru – Ako názov napovedá, ide o systémy využívajúce všesmerové antény a frekvenčnú analýzu rádiového spektra. Pri zistení dronu, ak sa jedná o komerčný dron dokážu tieto systémy identifikovať prenosový protokol jeho ovládania a podľa toho približne určiť jeho typ. V najjednoduchšej konfigurácii s jednou anténou umožňuje tento systém iba zistenie smeru kde sa dron a operátor nachádzajú. Pre spresnenie údajov sa tieto systémy využívajú s dvojicou alebo trojicou antén. V tomto prípade umožňujú, pomocou triangulácie, presné určenie polohy dronu a trajektórie jeho letu a tiež presné zistenie polohy jeho operátora. Výhodou týchto systémov je že pracujú pasívne (nič nevysielajú) a tak môžu byť používané aj na letiskách a v iných oblastiach s hustou prevádzkou rôznych rádiotechnických prostriedkov, pričom nehrozí ich rušenie.
Používajú sa na zisťovanie dronov a iných UAV v stredných a dlhých vzdialenostiach. Dokážu detegovať zariadenia s prenosom FHSS aj WiFi, a za predpokladu že vysielajú, aj autonómne drony ktoré využívajú signály LTE alebo Satelitnú linku a tiež drony v automatickom režime ktoré letia podľa GNSS (satelitného navigačného systému). Tieto systémy však nedokážu detegovať žiadne UAV pokiaľ nevysiela. Najväčšou výhodou týchto zariadení je skoré varovanie, takže v prípade vyhodnotenia hrozby môžu byť prijaté adekvátne opatrenia.
Radarové systémy – na detekciu dronov sa využívajú tiež radarové snímače ktoré sú prispôsobené na vyhľadávanie malých cieľov. Ide o špecializované, zväčša impulzné radary. Možno ich využiť na stredné a dlhé vzdialenosti na všetky typy UAV bez ohľadu na to či niečo vysielajú. Systémy umožňujú detegovať iba drony, nie operátorov. Vzhľadom k tomu že využívajú aktívny senzor, ich využitie na letiskách a v oblastiach s prevádzkou rôznych rádiotechnických prostriedkov je limitované aby nedochádzalo k rušeniu iných prostriedkov.
Optické systémy – v princípe ide o špeciálne, diaľkovo ovládané videokamery s optikou s dlhými ohniskovými vzdialenosťami. Sú zväčša spriahnuté s inými detekčnými systémami a slúžia hlavne na verifikáciu a sledovanie dronov. Umožňujú tak presne určiť typ dronu a prípadne aj to či nesie nejaký prídavný náklad. Vďaka tomu možno oveľa precíznejšie vyhodnotiť riziko ktoré dron predstavuje. Využívajú sa na stredné a krátke vzdialenosti na všetky typy UAV bez ohľadu na to či niečo vysielajú. Štandardne používajú dennú aj nočnú kameru so zosilňovačom svetla, prípadne infra kameru.
Akustické systémy –tento typ detekčných systémov je zo všetkých najstarší. Využíva sústavu smerových mikrofónov s nátrubkom, ktorý usmerňuje zvuk k mikrofónu a prepožičiava mu tak veľmi úzku smerovú charakteristiku. To umožňuje presné zameranie zvuku drona a určenie jeho smeru. Akustické systémy pracujú na princípe detekcie zvukov v záujmovom priestore. Využívajú sa na krátke vzdialenosti a umožňujú detegovať akékoľvek lietajúce prostriedky vydávajúce zvuk. Ich výhodou je pasívny typ práce.
Ako je z uvedeného vidieť, hrozby ktoré môže prinášať prevádzka dronov sú reálne a kompetentný sa nimi aj zaoberajú. V súčasnosti už väčšina veľkých letísk a samozrejme predovšetkým armáda disponujú prostriedkami na detekciu a sledovanie prevádzky dronov v okolí dôležitých objektov. Pokiaľ je prevádzka dronu zaznamenaná v blízkosti zakázanej oblasti a nenarušuje ju, je zväčša iba sledovaná a vyhodnocovaná aby mohli byť varovaný ďalší účastníci letovej prevádzky. V prípade narušenia zakázaných priestorov alebo ak je let vyhodnotený ako potenciálne riziko, pristupujú kompetentné orgány k opatreniam voči operátorovi, respektíve samotnému dronu. O tom ako prebiehajú také opatrenia a akými prostriedkami ich možno vykonávať si povieme v ďalšej časti.
