V Tatrách pilot dronu nešťastne usmrtil mláďa kamzíka



Kamzík zachytený na fotografii | Zdroj: pixabay.com

To, čo pre ľudí môže predstavovať príjemný koníček, môže zvieratám veľmi ublížiť. Dokonca ako v tomto prípade im aj priviesť smrť. 

 

V našom národnom parku sa nám rozmohol „takový nešvar“. Každý mesiac tu chytia minimálne jedného dronistu, ktorý nerešpektuje zákaz vzťahujúci sa na lety dronom nad týmto parkom, kde žije mnoho chránených druhov živočíchov.

 

V tomto prípade pilot dronu prenasledoval stádo kamzíkov, ktorý sa hluku stroja zľakli a pustili sa na útek. Menšie mláďa pritom nešťastne spadlo zo skaly.

 

Všetci vieme, že tak ako môže vášnivý šofér zbožňovať svojho štvorkolesového tátoša, musí pri jazde s ním dodržiavať predpisy. Nezabúdajme, že tie platia aj pre drony a ich prevádzku. Aj keď sa nám môžu drony zdať ako nehlučné stroje, naše aj zahraničné štúdie preukázali opak. 

 

Tatranský národný park je trvalým bydliskom pre viacero zákonom chránených vzácnych druhov živočíchov ako napríklad svišť vrchovský tatranský, kamzík vrchovský tatranský, orol skalný, sokol sťahovavý, veľké šelmy ako aj mnoho ďalších druhov, u ktorých bol potvrdený negatívny vplyv dronov na ich populáciu a správanie. 

 

Svištia populácia si všetku potrebnú energiu na prežitie v zime nahromadí počas krátkeho leta a jesene, kedy sa snaží čo najviac znížiť svoj energetický výdaj. Práve v tomto období sú žiaľ najvhodnejšie podmienky na lety dronov. Stroj dokáže vo vzduchu letieť staticky na jednom mieste, čím evokuje u citlivých druhov prítomnosť predátora, na ktorého v strese inštinktívne reagujú únikom. Nízke lety dronov predstavujú významný rušivý faktor meniaci prirodzené správanie živočíchov, narúša sa ich rozmnožovací proces a denný rytmus. 

 

V prípade mnohých vtáčích druhov je nízko letiaci dron vnímaný ako predátor, prípadne teritoriálny konkurent. Sú zaznamenané viaceré pozorovania dronov rušiacich hniezdenie chránených druhov vtákov, ktoré následne môžu opúšťať svoje znášky. Evidujeme tiež útoky dravcov (napr. sokola sťahovavého) na drony, ktoré skončili ťažkými poraneniami alebo dokonca úhynom samotného vtáka.

 

Na lietanie a filmovanie s dronom je potrebné mať príslušné povolenia:

Na použitie drona v chránenom území sa vzťahuje §16 ods. 2, §15 ods. 2 písm. a) a §14 ods. 2 písm. d) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane prírody), ktorý definuje potrebu získania súhlasu orgánu ochrany prírody na liet lietadlom alebo lietajúcim športovým zariadením (takým je aj dron), ktorého výška letu je menšia ako 300 metrov nad najvyššou prekážkou v okruhu 600 metrov a §16 ods. 1 písm. f) zákona o ochrane prírody, t.j. zákazu použitia zariadenia rušiaceho pokoj a ticho v územiach s 5. stupňom ochrany prírody.

 

Na prípadný negatívny vplyv na faunu berie ohľad aj Dopravný úrad prostredníctvom Rozhodnutia č. 1/2015 z 19.08.2015, ktorým sa určujú podmienky vykonania letu lietadlom spôsobilým lietať bez pilota vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky a podľa ktorého týmto typom lietajúcich zariadení nie je možne narábať v oblastiach s faunou citlivou na zvuk bez schválenej výnimky. Rozhodnutie č. 1/2015 z 19.08.2015 taktiež uvádza, že lety možno vykonať len tak, aby neboli prelietavané ochranné pásma alebo chránené územia.Väčšina vlastníkov dronov si neuvedomuje skutočnosť, že používanie dronov s aktívnou kamerou môže byť aj v rozpore s legislatívou súvisiacou s ochranou osobných údajov. Vzhľadom na enormný nárast nelegálneho filmovania s pomocou dronov v chránených územiach, sa Správa TANAPu zameria na kontrolu ich používania a zároveň žiada všetkých návštevníkov, aby sa správali zodpovedne a nesebecky k živej prírode.

 

Chráňme našu prírodu, je tu pre nás i ďalšie generácie. S dronom sa dajú urobiť krásne zábery aj v takých oblastiach, kde  sa chránené druhy zvierat nevyskytujú.

 

Zdroj: tvnoviny, pixabay