Zavolal nám pán, ktorého sme nepoznali. O hodinu sme vedeli, že práve hovoríme s človekom, ktorého vynález z roku 1967 sa dodnes používa pri testovaní kamier po celom svete. Toto je príbeh Ivana Puťoru – a dôvod, prečo jeho testovaciu tabuľku chceme použiť aj na DJI Osmo Action, GoPro a Insta360.
Telefonát, ktorý sme vôbec nečakali
V SmartWear sme zvyknutí, že nám ľudia telefonujú kvôli dronom, akčným kamerám alebo technickým otázkam k objednávke. Občas niekto zavolá, že mu nejde appka, inokedy sa pýta, ktorý gimbal sa hodí k jeho fotoaparátu.
Tentoraz to bolo inak.
Zavolal nám starší pán. Videl naše video o DJI Osmo Action 6 a rozhodol sa nám zatelefonovať. Zdvihli sme telefón s tým, že asi pôjde o bežný dotaz k produktu.
O hodinu sme položili telefón úplne inde, než sme začali.
„Volám sa Ivan Puťora"
Rozhovor sa postupne stočil od akčnej kamery k filmu, FAMU, Československu, normalizácii, patentom, Kanade a technológii merania ostrosti obrazu. Muž na druhej strane sa predstavil ako Ivan Puťora.
V polovici rozhovoru nám pomaly začalo dochádzať, s kým vlastne hovoríme. Ivan Puťora je slovenský kameraman a technický inovátor, autor systému, ktorý sa vo filmovom priemysle používa dodnes – Putora Sharpness Indicator.
Po rozhovore nám poslal svoje originálne testovacie tabuľky. Dnes ich máme fyzicky u nás v štúdiu. A nechceme ich len vystaviť ako historickú kuriozitu – chceme ich reálne používať pri testovaní kamier a objektívov.
Toto je príbeh, ktorý sa za tým telefonátom skrýva.
Z Trebišova ku kamere
Ivan Puťora sa narodil 22. apríla 1935 v Užhorode, vtedajšom Československu. Detstvo prežil prevažne v Trebišove. Keď mu jeho ujo, maliar Janko Alexy, poslal škatuľu pastelových farieb, začal maľovať – a v kreslení pokročil natoľko, že prispieval ilustráciami do miestnych novín, ktoré vydával trebišovský cukrovar.
Popri maľbe ho ale čoraz viac priťahovala fotografia – a s ňou aj túžba stať sa kameramanom. V roku 1954 nastúpil do filmového štúdia na bratislavskej Kolibe. Prešiel viacerými pozíciami – asistent strihu, asistent kamery, ostrič, druhý kameraman – a pracoval na filmoch ako Štvorylka, Šťastie príde v nedeľu, Muž ktorý sa nevrátil či Havrania cesta. Jeho profesionálnu dráhu na dva roky prerušila základná vojenská služba.
Paralelne sa dvakrát pokúsil dostať na Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave. Dvakrát neuspel. Tak to skúsil na pražskej FAMU – a tam ho prijali.
Diplomovka, ktorú pôvodne nechcel
Toto je moment, v ktorom sa celý príbeh láme.
Puťora chcel svoju diplomovú prácu na FAMU venovať téme osvetlenia v ateliéri. Túto tému mu však „niekto vyfúkol", ako to sám neskôr opísal. Ostala mu téma, ktorú si nevybral – vyhodnocovanie ostrosti filmového obrazu.
„Nedalo sa nič robiť, musel som sa do nej pustiť," povedal neskôr.
Práve z problému, ktorý pôvodne odmietal, vznikol jeho Sharpness Indicator. Jeho pedagógovia sa mu vraj v roku 1967 smiali, že za svoju tabuľku bude mať mercedes. Vyrobiť ju napriek tomu nebolo jednoduché – filmové štúdio na Kolibe muselo obetovať päťtisíc vtedajších Kčs na zaplatenie ofsetovej tlačiarne.
Rok 1967: vznik Sharpness Indicatoru
V roku 1967 Puťora absolvoval FAMU v odbore filmového obrazu. Jeho riešenie – originálne, dovtedy nepoužité kruhové usporiadanie sústredných tmavých a svetlých kružníc s definovanou priestorovou frekvenciou – získalo v tom istom roku československý patent č. 124 491.
V roku 1969 vyšla skrátená anglická verzia jeho práce v americkom odbornom časopise Journal of the SMPTE (Society of Motion Picture and Television Engineers) pod názvom „The Sharpness Indicator".
Je ťažké dnes doceniť, aké mimoriadne to bolo. Koncom 60. rokov, spoza železnej opony, sa mladý absolvent FAMU dostal so svojou technickou prácou do jedného z najvýznamnejších odborných periodík filmového priemyslu na svete – periodika, ktoré čítali inžinieri a kameramani v Hollywoode aj po celej Európe. Nešlo o žiadny lokálny úspech. Bol to vstup na medzinárodné technické fórum, na ktoré sa vtedajší československý technik dostal len málokedy.
Ako táto zvláštna tabuľka vlastne funguje
Vysvetlime si princíp jednoducho, aj keď nie ste inžinier.
Tabuľka Sharpness Indicator obsahuje sústavu testovacích terčov – sústredných kruhov s rôznou priestorovou frekvenciou (teda rôzne jemnými čiarami). Tieto terče sú umiestnené na špecifickom sivom pozadí, tzv. Reference Field Level, ktoré má približne rovnakú priemernú odrazivosť ako samotné terče.
Princíp je elegantný: pokiaľ objektív a kamera dokážu danú jemnú štruktúru rozlíšiť, terč zostáva viditeľný ako sústava kruhov. Keď rozlišovacia schopnosť systému nestačí, jemné čiary sa pri reprodukcii opticky spriemerujú s okolitým sivým pozadím a terč doslova zmizne. Práve preto niektorí používatelia systém prezývajú „Magic Chart" – terče, ktoré kamera nezvládne rozlíšiť, sa jednoducho vytratia.
Podľa oficiálnych technických podkladov k tabuľke 7A9 majú jednotlivé terče hodnoty od DS1 (10 čiar/mm) až po DS9 (97 čiar/mm), pri štandardnej testovacej vzdialenosti rovnej 60-násobku ohniskovej vzdialenosti testovaného objektívu. Pri 50 mm objektíve to znamená testovaciu vzdialenosť približne 3 metre.
Poznámka k terminológii: oficiálne technické podklady k Sharpness Indicatoru používajú jednotku „lines per millimeter" (čiary na milimeter), nie „line pairs per millimeter" (páry čiar na milimeter), ktorá sa v optike tiež bežne používa a číselne sa líši. V tomto článku sa preto pridŕžame terminológie priamo z dokumentácie výrobcu.
Na čo sa dá Sharpness Indicator prakticky použiť:
- Zistenie skutočného rozlíšenia kombinácie objektív + kamera
- Porovnanie viacerých objektívov medzi sebou
- Nastavenie kritického zaostrenia
- Kontrola a nastavenie back focusu (teda presnej vzdialenosti medzi objektívom a snímačom/filmom)
- Porovnanie filmových a digitálnych systémov
- Rýchla kontrola systému priamo na filmovom sete
Od filmu k normalizácii
Po návrate z FAMU pokračoval Puťora vo filmovom štúdiu na Kolibe. Pracoval ako kameraman na filme Niet inej cesty, neskôr ako I. asistent kamery a II. kameraman na ďalších snímkach. Získal aj zahraničné pracovné kontakty – pracoval ako kameraman na rozsiahlom dokumentárnom filme o Ludwigovi van Beethovenovi, rakúsko-nemeckej koprodukcii, ktorá podľa dobových zdrojov obehla celý západný svet.
Mal pokračovať filmom o Antonovi Brucknerovi. Politické okolnosti po roku 1968 mu to však neumožnili.
Jeho brat emigroval. Ivan Puťora otvorene kritizoval okupáciu Československa. Bol vylúčený z KSČ a jeho pracovné príležitosti na Kolibe sa začali míňať – čiastočne pre politické dôvody, čiastočne aj preto, že počet kameramanov na Kolibe v tom čase prevyšoval počet realizovaných filmov.
Podal žiadosť o vysťahovanie. Nasledovalo prepustenie.
Trinásť rokov mimo kamery
Toto je najtvrdšia časť príbehu a nechceme ju nijako zjemňovať ani dramatizovať – fakty hovoria samy za seba.
Muž, ktorého technická práca bola len o pár rokov skôr publikovaná v renomovanom americkom odbornom časopise, sa po žiadosti o vysťahovanie ocitol bez práce vo filme. Ďalších približne 13 rokov pracoval ako robotník v Slovnafte a nemohol vycestovať zo zeme.
Nikde v dostupných zdrojoch sa nepíše, že by počas tejto doby na Sharpness Indicatore ďalej pracoval. Bola to jednoducho dlhá pauza – vynútená, nie zvolená.
Takmer päťdesiatnik začína v Kanade odznova
V roku 1983 dostal Ivan Puťora povolenie odísť do Kanady. Mal takmer 50 rokov.
Pre kameramana, ktorý roky nemohol pracovať vo svojom odbore, to nebol jednoduchý reštart. Začínal prakticky odznova – zamestnal sa vo firme, ktorá opravovala filmové kamery a objektívy. Práca, ktorá bola technicky blízka jeho pôvodnej profesii, ale ďaleko od pozície kameramana, akým bol na Kolibe.
EXPO 86 a návrat k profesionálnemu filmu
Zlom prišiel náhodou. Do firmy, kde Puťora pracoval, raz zavítal kameraman, s ktorým sa poznal ešte z FAMU. Ten bol v kontakte s režisérom Emilom Radokom, ktorý pripravoval multiscreenový projekt The Taming of the Demons pre svetovú výstavu EXPO 86 vo Vancouveri.
Vďaka tomuto kontaktu sa Puťora dostal k projektu ako kameraman druhého štábu. Natáčal exteriérové zábery po Kanade do výslednej mozaiky projektu a podieľal sa aj na trikových záberoch. S Radokom mal spolupracovať aj na ďalšom filme, ale režisér krátko pred začiatkom nakrúcania zomrel.
Puťora pokračoval vo vývoji ďalších technických riešení a patentov.
Slovenský vynález sa dostáva do sveta
Myšlienka zo 60. rokov medzitým nezostala uzavretá v šuflíku ako zabudnutá diplomová práca.
Súčasný dizajn tabuliek Sharpness Indicator bol podľa dostupných technických podkladov ďalej rozvíjaný v Kanade v roku 1996. V tom istom roku sa o jeho medzinárodné rozšírenie výrazne zaslúžil Les Zelan z americkej spoločnosti ZGC Corp., ktorý chart začal propagovať a distribuovať do filmového priemyslu.
Vzniká tak fascinujúci kruh: myšlienka sa zrodila v Československu, jej moderná podoba dostala tvar v Kanade a medzinárodné rozšírenie jej pomohli dať Spojené štáty. A od roku 2008 sa tabuľky Putora Sharpness Indicator opäť tlačia na Slovensku.
Slovensko → Kanada/USA → svet → výroba opäť na Slovensku.
Prečo Putora 7A9 používajú kameramani dodnes
Toto nie je len historická kuriozita zavesená v skrini múzea. Sharpness Indicator sa profesionálne používa aj v posledných rokoch:
- V roku 2022 sa na FTF VŠMU (Filmová a televízna fakulta Vysokej školy múzických umení) konal workshop venovaný testovaniu opticko-elektronických sústav objektív-kamera práve pomocou Putora Sharpness Indicator typu 7A9.
- Tabuľky sa aj v súčasnosti medzinárodne predávajú cez špecializovaných predajcov filmovej techniky vo Veľkej Británii, Francúzsku, Nemecku, USA aj Kanade.
Poznámka k faktickej presnosti: viaceré zdroje spomínajú, že Putora Sharpness Indicator odporúčali vo svojich technických manuáloch aj profesionálni výrobcovia filmovej techniky pri nastavovaní back focusu. Keďže sme si túto konkrétnu informáciu nevedeli v čase písania článku overiť priamo z primárneho zdroja, uvádzame ju s touto výhradou a radi ju doplníme, ak sa nám podarí nájsť priamy zdroj.
Od 7A9 k 7A10
Puťora vo vývoji pokračoval aj vo veľmi vysokom veku. Na prelome rokov 2023 a 2024, teda vo veku okolo 88-89 rokov, predstavil vylepšenú verziu svojej najznámejšej tabuľky – Putora Sharpness Indicator typ 7A10.
Ako sám opísal dôvod aktualizácie: „Vzhľadom na skutočnosť, že technológia postúpila, pokúsil som sa obraz preorganizovať." Nová 7A10 má stupnicu DS1 na okraji a DS10 v strede, čo pri definovanom testovacom nastavení zodpovedá rozlíšeniu až 130 čiar na milimeter – citeľne viac než pôvodných 97 čiar/mm pri 7A9.
Je to nádherná pointa sama osebe: vynález, ktorého základ vznikol v ére 35 mm filmu v 60. rokoch, dostal update pre potreby moderných vysoko rozlišujúcich digitálnych systémov – v deväťdesiatke.
Ocenenia
Za svoju prácu na Sharpness Indicatore aj celoživotné technické dielo získal Ivan Puťora viacero medzinárodných ocenení:
- Dennis Wratten Award (BKSTS, Veľká Británia) – 1999
- Bill Hilson Award za výnimočný prínos k rozvoju filmového priemyslu v Kanade (udeľuje CSC – Canadian Society of Cinematographers) – dostupné zdroje sa v presnom roku udelenia rozchádzajú (jeden zdroj uvádza rok 2003, iný naznačuje rok 2008), preto presný rok v tomto článku zámerne neuvádzame ako overený fakt
- Cena za technologický prínos – súťaž Kamera 2017, Asociácia slovenských kameramanov
Funguje takáto tabuľka ešte v roku 2026?
Vráťme sa k telefonátu, ktorým tento článok začal.
V roku 1967 riešil mladý kameraman na FAMU, ako objektívne posúdiť ostrosť 35 mm filmového obrazu. V roku 2026 v SmartWear testujeme malé digitálne akčné kamery, 360° kamery, drony a moderné obrazové systémy s rozlíšením, o akom sa Puťorovi pri písaní diplomovky ani nesnívalo.
Technológia sa úplne zmenila. Otázka však zostala rovnaká: Ako dobrý obraz táto kamera skutočne dokáže vytvoriť?
Presne preto chceme Putora Sharpness Indicator používať aj pri našich vlastných testoch. Nie ako retro rekvizitu na fotku. Ako funkčný merací nástroj.
Otestujeme na nej dnešné DJI, GoPro a Insta360
Plánujeme jednoduchý, opakovateľný test: rovnaká Putora tabuľka, rovnaké svetlo, rovnaká vzdialenosť vypočítaná podľa 60-násobku ohniskovej vzdialenosti testovaného objektívu – a postupne cez ňu prejde náš sortiment akčných a kompaktných kamier:
- DJI Osmo Action (rad, ktorý celý tento príbeh spustil)
- GoPro
- Insta360
- prípadne aj klasická mirrorless kamera pre porovnanie s "veľkým" senzorom
Cieľom nie je vyhlásiť jednu kameru za "najostrejšiu" na základe jedného čísla. Cieľom je mať konzistentnú, opakovateľnú metodiku, ktorou vieme naprieč testami porovnávať rôzne systémy za rovnakých podmienok – presne to, na čo bol Sharpness Indicator pôvodne navrhnutý, len teraz na senzoroch namiesto filmového políčka.
Tabuľka, ktorú máme dnes v SmartWear
Po tom hodinovom telefonáte nám Ivan Puťora poslal svoje originálne testovacie tabuľky. Dnes ležia u nás v štúdiu – nie za sklom, ale pripravené na použitie.
Čo nám dal jeden hodinový telefonát
Dnes hovoríme mladým ľuďom, že vďaka internetu, AI, YouTube, globálnym marketplaceom a sociálnym sieťam môžu zo Slovenska vytvoriť produkt, ktorý osloví celý svet. A je to pravda.
Ivan Puťora to dokázal v čase, keď nemal nič z toho. Žiadny internet, žiadne sociálne siete, žiadny Kickstarter, žiadny globálny e-commerce. Veľkú časť svojej kariéry navyše tvoril napriek politickému režimu, ktorý mu aktívne bránil pracovať vo vlastnom odbore, a napriek geografickým hraniciam, ktoré v tej dobe neboli len metaforické.
Pre nás v SmartWear preto jeho tabuľka nie je len technický predmet položený na polici. Je dôkazom niečoho jednoduchšieho a možno práve preto silnejšieho: že dobrá myšlienka dokáže prežiť režim, hranice, kontinenty aj niekoľko technologických generácií – od 35 mm filmu až po 8K akčnú kameru vo vrecku.
Ivan Puťora v číslach
- 1935 – rok narodenia (Užhorod)
- 18 – približný vek, kedy sa dostal k filmu v Bratislave
- 1967 – rok absolvovania FAMU a udelenia československého patentu na Sharpness Indicator
- 1969 – publikácia v Journal of the SMPTE (USA)
- 13 – počet rokov práce mimo filmového priemyslu (Slovnaft)
- 1983 – odchod do Kanady (vo veku takmer 50 rokov)
- 1996 – moderná podoba tabuľky rozvinutá v Kanade, medzinárodné rozšírenie
- 2008 – návrat výroby tabuliek na Slovensko
- 97 – maximálne rozlíšenie tabuľky 7A9 (čiary/mm)
- 2023/2024 – predstavenie vylepšenej 7A10 (vo veku cca 88-89 rokov)
- 130 – maximálne rozlíšenie novej tabuľky 7A10 (čiary/mm)
- 91 – vek Ivana Puťoru v roku 2026
Časová os 1935 → 2026
1935 – Narodenie v Užhorode, detstvo v Trebišove
1953 – Nástup do Československého štátneho filmu, adept strihu
1954 – Preradenie do Štúdia umeleckých filmov, asistent kamery
1962–1967 – Štúdium filmového obrazu na FAMU v Prahe 1967 – Absolvovanie FAMU, československý patent na Sharpness Indicator (č. 124 491)
1968–1969 – Publikácia v Journal of the SMPTE, práca na dokumente o Beethovenovi
Po 1968 – Normalizácia, strata pracovných príležitostí na Kolibe, žiadosť o vysťahovanie
~1970–1983 – 13 rokov práce ako robotník v Slovnafte
1983 – Odchod do Kanady
1986 – Účasť na projekte Emila Radoka pre EXPO 86 vo Vancouveri
1996 – Moderný dizajn tabuľky rozvinutý v Kanade, ZGC Corp. začína medzinárodnú distribúciu
1999 – Dennis Wratten Award
2008 – Výroba tabuliek sa presúva späť na Slovensko
2017 – Cena za technologický prínos, súťaž Kamera 2017
2022 – Workshop na FTF VŠMU venovaný Putora Sharpness Indicator 7A9
2023/2024 – Predstavenie novej tabuľky 7A10
2026 – Telefonát do SmartWear a začiatok spolupráce pri testovaní moderných kamier
Časté otázky
Kto je Ivan Puťora? Ivan Puťora (narodený 1935 v Užhorode) je slovenský kameraman, vynálezca a technický inovátor. Pracoval na viacerých slovenských filmoch 50. a 60. rokov a je autorom celosvetovo používaného systému na testovanie ostrosti obrazu, Putora Sharpness Indicator.
Čo je Putora Sharpness Indicator? Je to testovacia tabuľka na vyhodnocovanie ostrosti a rozlíšenia filmových, televíznych aj digitálnych kamier a objektívov. Vznikla ako diplomová práca Ivana Puťoru na FAMU v roku 1967 a v roku 1969 bola publikovaná v americkom odbornom Journal of the SMPTE.
Ako funguje testovacia tabuľka Putora? Tabuľka obsahuje sústredné kruhové terče s rôznou priestorovou frekvenciou na sivom pozadí s rovnakou priemernou odrazivosťou ako terče. Terče, ktoré testovaný systém nedokáže rozlíšiť, opticky splynú s pozadím a "zmiznú".
Na čo sa používa Putora 7A9? Slúži na zistenie rozlíšenia kombinácie objektív-kamera, porovnanie objektívov, nastavenie kritického zaostrenia, kontrolu back focusu a porovnanie filmových a digitálnych systémov. Dosahuje rozlíšenie 10 až 97 čiar na milimeter pri štandardnej testovacej vzdialenosti (60-násobok ohniskovej vzdialenosti objektívu).
Aký je rozdiel medzi Putora 7A9 a 7A10? 7A10 je novšia, vylepšená verzia predstavená na prelome rokov 2023/2024, ktorá dosahuje vyššie maximálne rozlíšenie (až 130 čiar/mm oproti 97 čiar/mm pri 7A9) – reaguje tak na rast rozlíšenia moderných objektívov a kamerových systémov.
Dá sa Putora Sharpness Indicator použiť aj na moderné digitálne kamery? Áno. Hoci systém pôvodne vznikol pre testovanie klasického 35 mm filmu, princíp funguje rovnako dobre aj pri digitálnych senzoroch – testuje sa ním kombinácia objektívu a snímacieho čipu presne tak, ako sa predtým testovala kombinácia objektívu a filmového políčka.
Ako sa testuje ostrosť objektívu? Tabuľka Sharpness Indicator sa umiestni v presne definovanej vzdialenosti od testovanej kamery (60-násobok ohniskovej vzdialenosti objektívu) a rovnomerne sa osvetlí. Následne sa vyhodnotí, ktoré terče (s akou priestorovou frekvenciou) sú ešte viditeľné a ktoré už splynuli s pozadím.
Čo je back focus? Back focus je presná vzdialenosť medzi zadným prvkom objektívu a snímacím prvkom (filmovým políčkom alebo digitálnym senzorom). Ak nie je správne nastavený, obraz nie je v žiadnej vzdialenosti dokonale ostrý. Sharpness Indicator sa historicky aj dnes používa práve na kontrolu a nastavenie back focusu.
